Príbehy chorých
Veľmi sa bojím, že moja malá Julinka zomrie
Julinke rakovina už jedno očko zobrala. Teraz lekári odporúčajú
vyoperovať aj to druhé. Nikto však nevie, či jej to zachráni život.
Boli sme chudobní, ale šťastní
Vchádzam do domu v dedinke na strednom Slovensku. Na okne sú nalepené tri detské tváre. S veľkým úsmevom na tvári ma víta ich mama, pani Ľudmila. Usádzame sa v jednoduchej, účelne zariadenej obývačke a pani Ľudmila rozpráva svoj neľahký životný osud. Vydala sa pred piatimi rokmi ako dvadsaťdvaročná, keď už bola mamičkou malého Erika. Keď mal Erik tri mesiace, otec mu tragicky zahynul. „S mojím terajším mužom Jankom sme sa zoznámili na družstve, kde je zamestnaný ako nočný strážca. Hneď sme si padli do oka. Po roku sa nám narodila Dianka, neskôr Silvinka a v júni 2005 malá Julinka. Žili sme svoj šťastný život chudobnejšej rodinky“, spomína.
Šok beznádej a výčitky
Keď mala Julinka desať mesiacov, všimli si, že nereaguje očným kontaktom tak ako jej starší súrodenci. A spustil sa kolotoč, po ktorom nasledoval krutý šok – nádor na oboch očkách! „Prečo som si to nevšimla skôr? Prečo si to nevšimli lekári, keď som chodila na všetky prehliadky?“ vyčíta si pani Ľudmila.
Chemoterapiu znášala ťažko
Na Klinike pediatrickej onkológie a hematológie v Banskej Bystrici Julinke nasadili chemoterapiu. „Bolo to ťažké. Julinka mala kŕče. Keď som ju prebaľovala, až sa triasla od bolesti. Nechcela nič jesť. Ešteže tí doktori a sestričky sú takí zlatí!“
Osud ale udieral ďalej. „Po dvoch cykloch chemoterapie sa lekári rozhodli vyoperovať Julinke pravé očko. Čo sme mali robiť? Nádej nám dávalo, že jej ostane aspoň to druhé.“
Plačem iba v noci
Žiaľ po čase nádor na druhom očku začal rásť. „Lekári mi povedali, že ďalšie chemoterapie už nemajú zmysel. Vraj bude lepšie, ako aj druhé očko necháme vyoperovať. Aj tak na neho vraj vidí veľmi slabo.“ Pani Ľudmile začnú tiecť potichu slzy. „Ale aj to je lepšie, ako život v úplnej tme. Najmä, ak lekári nemôžu zaručiť, že vyoperovanie aj druhého očka jej naozaj zachráni život. Nechcem ale aby deti videli, že sa trápim. Preto plačem iba v noci...“
Sme vďační za každú korunu
Odkedy známi pani Ľudmily zistili, že Julinka má rakovinu, správanie mnohých z nich sa zmenilo. „Niekedy vám ublížia aj tí najbližší. Vraj je to trest boží. Ale akýže trest, či my sme spravili niečo zlé, alebo niečo zlé spravila Julinka?“ Sú ale aj opačné reakcie. „Niekedy nám ľudia pomôžu. V obchode mi dajú zľavu. Ak náhodou nemám ku koncu mesiaca peniaze, počkajú, kým príde manželova výplata. Aj vy, Dobrí anjeli, ani nás nepoznáte a pomáhate nám.“ Keď odchádzam, deti mi z okna veselo mávajú. Pani Ľudmila ma odprevádza a na rozlúčku sa spýta: „Môžem Vás objať?“ Držíme sa dlho a silne, a ja v tom objatí cítim všetko – šťastie aj nešťastie, radosť aj bolesť, nádej i zúfalstvo. V tom zbadám, ako sa Julinka v okne domu pousmeje. Akoby chcela povedať: „Nebojte sa! Ja budem žiť!“
Pomáhame im od decembra
Julinkina mama poberá materskú 4 100 Sk a prídavky na deti 2 200 Sk. S manželovou výplatou 7 000 Sk majú mesačný príjem 13 300 Sk. „Nejako vyžijeme. Mäso máme v nedeľu, máme kravku na mlieko pre deti. Na raňajky majú deti radi párky, ale dajú si aj to, čo zostalo po večeri. Keď máme zaplatiť 17 700 korún za uhlie, to už máme problém, ale vždy sa nejako pretlčieme,“ hovorí pani Ľudmila a ukazuje na svoju bundu. „Second hand za 40 korún, ale dobrá, nie?“ Do Systému DOBRÝ ANJEL sme ich zaradili v decembri 2006 po potvrdení od detského onkológa MUDr. Pavla Biciana z DFNsP v Banskej Bystrici. Zo Systému DOBRÝ ANJEL odvtedy dostali mesačné príspevky 5 010 Sk, 3 000 Sk, 3 470 Sk, 3 550 Sk, 3 570 Sk a 3 643 Sk.
Andrej Kiska
MUDr.Terézia Stančoková
primárka Kliniky pediatrickej hematológie a onkológie SZU v DFNsP
“Julinka ma nádory na oboch očkách. Jej ochorenie diagnostikovali na očnej klinike v Bratislave, kde bola opakovane vyšetrená a lokálne ošetrovaná. Potom sme na našej klinike zahájili chemoterapiu. Prvá línia liečby sa ukázala neúspešná, preto Julinke v Bratislave vyoperovali pravé očko. Druhá línia liečby bola v začiatkoch úspešná. Potom však na druhom očku došlo k zhoršeniu. Preto sme navrhli, aby sa Julinke pred ďalšou chemoterapiou vyoperovalo aj druhé očko. Podľa onkológov v Banskej Bystrici a očných špecialistov v Bratislave by sa tak šance Julinky na prežitie zvýšili. Ale o koľko? Na to je veľmi ťažké odpovedať.
Ing. Dana Kondrotová
Riaditeľka odboru v banke
Julinkin DOBRÝ ANJEL
„DOBRÝ ANJEL ma nadchol už od prvej chvíle. Je škoda, že v terajšom rýchlom svete si hodnotu života naplno uvedomíme až vtedy, keď sa sami dostaneme do problémov. DOBRÝ ANJEL je pre mňa viac ako len o finančnej pomoci! DOBRÝ ANJEL je najmä o ochote ukázať ľuďom v núdzi, že nie sú sami. Na Julinku myslím každý deň. Verím, že to cíti a aspoň trochu jej to pomáha.“
Mgr. Mária Lauková,
špeciálny pedagóg, ZŠ pri DFNsP v Banskej Bystrici
"Napriek osudu sa pani Ľudmila nikdy nesťažuje. Snaží sa čo najviac usmievať. Vždy je Julinke nablízku, s láskou sa jej prihovára. Vozieva si ju v kočíku po nemocničných chodbách. Každému sa milo prihovorí. V utorok, keď privediem klaunov s červenými nosmi, maminka sa zapojí do smiešnych aktivít a teší sa spolu s deťmi, že na oddelení je aspoň chvíľu veselo. Spomínam si na rozhovor, keď som sa snažila „vypátrať“, aký vianočný darček by Julinku potešil. Maminka skromne navrhla: „Nemusí to byť nič drahé, len nech to vydáva zvuk.“ A živo si spomínam aj na moment, keď Julinka dostala zvukovú hračku. Mala z nej obrovskú radosť. Nechcela ju pustiť z rúčky, rýchlo sa ju naučila ovládať, takže po nemocnici sa ozývali rôzne hračkárske zvuky. Dievčatko hračku skoro nevidelo, ale uškami a rúčkami skúmalo svoj darček. Malý, skromný, ale pre ňu vzácny. Maminka sa usmievala, no v očiach mala slzy. Tvrdila, že sú to slzy radosti. Obdivuhodná, silná, skromná a trpezlivá pani."
Julinke rakovina už jedno očko zobrala. Teraz lekári odporúčajú
vyoperovať aj to druhé. Nikto však nevie, či jej to zachráni život.
Boli sme chudobní, ale šťastníVchádzam do domu v dedinke na strednom Slovensku. Na okne sú nalepené tri detské tváre. S veľkým úsmevom na tvári ma víta ich mama, pani Ľudmila. Usádzame sa v jednoduchej, účelne zariadenej obývačke a pani Ľudmila rozpráva svoj neľahký životný osud. Vydala sa pred piatimi rokmi ako dvadsaťdvaročná, keď už bola mamičkou malého Erika. Keď mal Erik tri mesiace, otec mu tragicky zahynul. „S mojím terajším mužom Jankom sme sa zoznámili na družstve, kde je zamestnaný ako nočný strážca. Hneď sme si padli do oka. Po roku sa nám narodila Dianka, neskôr Silvinka a v júni 2005 malá Julinka. Žili sme svoj šťastný život chudobnejšej rodinky“, spomína.
Šok beznádej a výčitky
Keď mala Julinka desať mesiacov, všimli si, že nereaguje očným kontaktom tak ako jej starší súrodenci. A spustil sa kolotoč, po ktorom nasledoval krutý šok – nádor na oboch očkách! „Prečo som si to nevšimla skôr? Prečo si to nevšimli lekári, keď som chodila na všetky prehliadky?“ vyčíta si pani Ľudmila.
Chemoterapiu znášala ťažkoNa Klinike pediatrickej onkológie a hematológie v Banskej Bystrici Julinke nasadili chemoterapiu. „Bolo to ťažké. Julinka mala kŕče. Keď som ju prebaľovala, až sa triasla od bolesti. Nechcela nič jesť. Ešteže tí doktori a sestričky sú takí zlatí!“
Osud ale udieral ďalej. „Po dvoch cykloch chemoterapie sa lekári rozhodli vyoperovať Julinke pravé očko. Čo sme mali robiť? Nádej nám dávalo, že jej ostane aspoň to druhé.“
Plačem iba v noci
Žiaľ po čase nádor na druhom očku začal rásť. „Lekári mi povedali, že ďalšie chemoterapie už nemajú zmysel. Vraj bude lepšie, ako aj druhé očko necháme vyoperovať. Aj tak na neho vraj vidí veľmi slabo.“ Pani Ľudmile začnú tiecť potichu slzy. „Ale aj to je lepšie, ako život v úplnej tme. Najmä, ak lekári nemôžu zaručiť, že vyoperovanie aj druhého očka jej naozaj zachráni život. Nechcem ale aby deti videli, že sa trápim. Preto plačem iba v noci...“
Sme vďační za každú korunu
Odkedy známi pani Ľudmily zistili, že Julinka má rakovinu, správanie mnohých z nich sa zmenilo. „Niekedy vám ublížia aj tí najbližší. Vraj je to trest boží. Ale akýže trest, či my sme spravili niečo zlé, alebo niečo zlé spravila Julinka?“ Sú ale aj opačné reakcie. „Niekedy nám ľudia pomôžu. V obchode mi dajú zľavu. Ak náhodou nemám ku koncu mesiaca peniaze, počkajú, kým príde manželova výplata. Aj vy, Dobrí anjeli, ani nás nepoznáte a pomáhate nám.“ Keď odchádzam, deti mi z okna veselo mávajú. Pani Ľudmila ma odprevádza a na rozlúčku sa spýta: „Môžem Vás objať?“ Držíme sa dlho a silne, a ja v tom objatí cítim všetko – šťastie aj nešťastie, radosť aj bolesť, nádej i zúfalstvo. V tom zbadám, ako sa Julinka v okne domu pousmeje. Akoby chcela povedať: „Nebojte sa! Ja budem žiť!“
Pomáhame im od decembra
Julinkina mama poberá materskú 4 100 Sk a prídavky na deti 2 200 Sk. S manželovou výplatou 7 000 Sk majú mesačný príjem 13 300 Sk. „Nejako vyžijeme. Mäso máme v nedeľu, máme kravku na mlieko pre deti. Na raňajky majú deti radi párky, ale dajú si aj to, čo zostalo po večeri. Keď máme zaplatiť 17 700 korún za uhlie, to už máme problém, ale vždy sa nejako pretlčieme,“ hovorí pani Ľudmila a ukazuje na svoju bundu. „Second hand za 40 korún, ale dobrá, nie?“ Do Systému DOBRÝ ANJEL sme ich zaradili v decembri 2006 po potvrdení od detského onkológa MUDr. Pavla Biciana z DFNsP v Banskej Bystrici. Zo Systému DOBRÝ ANJEL odvtedy dostali mesačné príspevky 5 010 Sk, 3 000 Sk, 3 470 Sk, 3 550 Sk, 3 570 Sk a 3 643 Sk.
Andrej Kiska
Je ťažké nájsť odpoveď
MUDr.Terézia Stančokováprimárka Kliniky pediatrickej hematológie a onkológie SZU v DFNsP
“Julinka ma nádory na oboch očkách. Jej ochorenie diagnostikovali na očnej klinike v Bratislave, kde bola opakovane vyšetrená a lokálne ošetrovaná. Potom sme na našej klinike zahájili chemoterapiu. Prvá línia liečby sa ukázala neúspešná, preto Julinke v Bratislave vyoperovali pravé očko. Druhá línia liečby bola v začiatkoch úspešná. Potom však na druhom očku došlo k zhoršeniu. Preto sme navrhli, aby sa Julinke pred ďalšou chemoterapiou vyoperovalo aj druhé očko. Podľa onkológov v Banskej Bystrici a očných špecialistov v Bratislave by sa tak šance Julinky na prežitie zvýšili. Ale o koľko? Na to je veľmi ťažké odpovedať.
Na Julinku myslím každý deň
Ing. Dana Kondrotová
Riaditeľka odboru v banke
Julinkin DOBRÝ ANJEL
„DOBRÝ ANJEL ma nadchol už od prvej chvíle. Je škoda, že v terajšom rýchlom svete si hodnotu života naplno uvedomíme až vtedy, keď sa sami dostaneme do problémov. DOBRÝ ANJEL je pre mňa viac ako len o finančnej pomoci! DOBRÝ ANJEL je najmä o ochote ukázať ľuďom v núdzi, že nie sú sami. Na Julinku myslím každý deň. Verím, že to cíti a aspoň trochu jej to pomáha.“
Obdivujem pani Ľudmilu
Mgr. Mária Lauková,
špeciálny pedagóg, ZŠ pri DFNsP v Banskej Bystrici
"Napriek osudu sa pani Ľudmila nikdy nesťažuje. Snaží sa čo najviac usmievať. Vždy je Julinke nablízku, s láskou sa jej prihovára. Vozieva si ju v kočíku po nemocničných chodbách. Každému sa milo prihovorí. V utorok, keď privediem klaunov s červenými nosmi, maminka sa zapojí do smiešnych aktivít a teší sa spolu s deťmi, že na oddelení je aspoň chvíľu veselo. Spomínam si na rozhovor, keď som sa snažila „vypátrať“, aký vianočný darček by Julinku potešil. Maminka skromne navrhla: „Nemusí to byť nič drahé, len nech to vydáva zvuk.“ A živo si spomínam aj na moment, keď Julinka dostala zvukovú hračku. Mala z nej obrovskú radosť. Nechcela ju pustiť z rúčky, rýchlo sa ju naučila ovládať, takže po nemocnici sa ozývali rôzne hračkárske zvuky. Dievčatko hračku skoro nevidelo, ale uškami a rúčkami skúmalo svoj darček. Malý, skromný, ale pre ňu vzácny. Maminka sa usmievala, no v očiach mala slzy. Tvrdila, že sú to slzy radosti. Obdivuhodná, silná, skromná a trpezlivá pani."