O rakovine
Nebojte sa o rakovine hovoriť
Pohľad psychiatričky
MUDr. Viery Satinskej z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave
Nevieme, čo si o rakovine myslieť
Pre väčšinu ľudí je slovo rakovina stra- šiakom. Spájajú ju so slovami ako smrť, boží trest, pomsta osudu a podobne. Druhí zase majú opačnú tendenciu a rakovinu berú naľahko. Pozerajú sa na túto chorobu ako na niečo ako zapálený necht − dám si to vyrezať, zoberiem si prášky, nejaké lieky a rakovina sa bez problémov stratí. A nakoniec je ešte jedna špecifická skupina „manažérov“, ktorí si myslia, že rakovina sa dá vyliečiť cez známych či cez úplatky. Skrátka, že si výhru nad rakovinou jednoducho zmanažujú a vybavia.
Je to normálna choroba
Aj napriek tomu, že je potenciálne smrteľná. Ale potenciálne smrteľných je aj veľa iných chorôb, napr. cukrovka, skleróza ciev a mnohé iné. Podľa mňa je dôležité pri rakovine vedieť, že je to choroba civilizačná. Mnohokrát si totiž za ňu môžeme my sami. Niekedy priamo, zlou životosprávou, pitím alkoholu, fajčením cigariet, stresom a niekedy nepriamo tým, že zhoršujeme naše životné prostredie, kvalitu ovzdušia, pitnej vody a podobne. Treba si uvedomiť, že to, či rakovinu dostaneme, či na ňu zomrieme, ovplyvňuje zdravot- níctvo len asi na 20 %, zvyšných 80 % ovplyvňujú iné faktory − náš životný štýl, dedičstvo po predkoch, zlozvyky či nadmerná záťaž.
Nebojte sa o nej hovoriť otvorene
Neznáma hrozba, neznáme zlo je vždy horšie ako to známe zlo, a preto sa treba o rakovine otvorene rozprávať. Dôležité je všímať si signály vlastného tela aj svojich blízkych, nezabúdať na prevenciu a ísť k lekárovi včas! A nezabudnite: najmocnejšou zbraňou proti chorobe je vaša vôľa žiť a vyzdravieť!
Pohľad psychiatričky MUDr. Viery Satinskej z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave
Nevieme, čo si o rakovine myslieť
Pre väčšinu ľudí je slovo rakovina stra- šiakom. Spájajú ju so slovami ako smrť, boží trest, pomsta osudu a podobne. Druhí zase majú opačnú tendenciu a rakovinu berú naľahko. Pozerajú sa na túto chorobu ako na niečo ako zapálený necht − dám si to vyrezať, zoberiem si prášky, nejaké lieky a rakovina sa bez problémov stratí. A nakoniec je ešte jedna špecifická skupina „manažérov“, ktorí si myslia, že rakovina sa dá vyliečiť cez známych či cez úplatky. Skrátka, že si výhru nad rakovinou jednoducho zmanažujú a vybavia.
Je to normálna choroba
Aj napriek tomu, že je potenciálne smrteľná. Ale potenciálne smrteľných je aj veľa iných chorôb, napr. cukrovka, skleróza ciev a mnohé iné. Podľa mňa je dôležité pri rakovine vedieť, že je to choroba civilizačná. Mnohokrát si totiž za ňu môžeme my sami. Niekedy priamo, zlou životosprávou, pitím alkoholu, fajčením cigariet, stresom a niekedy nepriamo tým, že zhoršujeme naše životné prostredie, kvalitu ovzdušia, pitnej vody a podobne. Treba si uvedomiť, že to, či rakovinu dostaneme, či na ňu zomrieme, ovplyvňuje zdravot- níctvo len asi na 20 %, zvyšných 80 % ovplyvňujú iné faktory − náš životný štýl, dedičstvo po predkoch, zlozvyky či nadmerná záťaž.
Nebojte sa o nej hovoriť otvorene
Neznáma hrozba, neznáme zlo je vždy horšie ako to známe zlo, a preto sa treba o rakovine otvorene rozprávať. Dôležité je všímať si signály vlastného tela aj svojich blízkych, nezabúdať na prevenciu a ísť k lekárovi včas! A nezabudnite: najmocnejšou zbraňou proti chorobe je vaša vôľa žiť a vyzdravieť!

